Pobyt v opozičnej lavici mimoriadne prospieva zdraviu, zbystrí zmysly a hlavne v srdci opozičného poslanca rozozvučí silný pocit pre rozpočtovú zodpovednosť. Stane sa z neho priam príkladný, sociálne cítiaci, zodpovedný hospodár, ktorý rétoricky obráti každý halier aj tri krát v ruke. Pozorne sleduje, ako vláda rozhadzuje zo spoločnej kasy a varovne zdvíha prst. Opozičná rétorika zvyčajne pretrvá, aj keď si poslanec oblečie vládny dres. Akurát ten pocit pre zodpovednosť sa niekam potajomky vytratí, ako para nad hrncom. Je nad slnko jasnejšie, že tí pred nimi vyžrali špajzu, rozdali svojim priateľom, kúpili si voličov …. Raz darmo, voľby sa nedajú vyhrať len prázdnymi sľubmi.
To čo sa v opozičných časoch javilo ako jednoduchá rovnica s jednou neznámou, je zrazu neskonale zložitý hlavolam. Občas sa to stáva, keď má človek obsesiu pre drahé koníčky – napríklad nákup nepoužiteľných testov, celoplošné testovanie…. To už celkom pustí žilou aj štátnej kase. A teraz babo raď. Jedno riešenie sa priam ponúka – upravíme rozpočet, zvýšime štátny dlh, ale čo potom? V časoch oných, bývalý minister financií, dnes zodpovedný guvernér NBS Peter Kažimír, vždy prišiel s príkladom, kde majú „onú“ konkrétnu daň vyššiu. Hoci nepríjemné, jeho vystúpenia mali svoje čaro. Aktuálny „pán účtovník“ si nedá ani len toľkú námahu, aby si urobil domácu úlohu a Jóbove zvesti obalil do podobného rétorického balastu. Možno by celkom stačilo, keby si prelistoval svoj vlastný volebný program, kde volal po rozpočtovej zodpovednosti a dobrom hospodárení. Alebo prenechal vedenie rezortu niekomu, kto tomu aspoň trošku rozumie. Ale to už predpokladá osobnú a politickú zrelosť , aby si človek dokázal priznať, že zlyhal. Je ľahšie obviňovať okolitý svet za svoje zlyhania a maléry. Účet za pohladenie svojho ega vystaví nám všetkým. Trošku drahý špás.